Koniec ghostingu: Prečo sa Slováci v roku 2026 obracajú na AI spoločníkov pre emocionálnu reciprocitu

Jakub, 28-ročný marketingový špecialista z Bratislavy, zíza na obrazovku svojho telefónu. Už tretíkrát za tento mesiac zažil „ghosting“ – náhle prerušenie komunikácie bez vysvetlenia. Po hodinách strávených scrollovaním na zoznamovacích aplikáciách cíti namiesto vzrušenia len digitálne vyhorenie.

Pre Jakuba nie je problémom nedostatok kontaktov, ale ich nestabilita. V momente, keď hľadá niekoho, kto by ho skutočne vypočul po náročnom dni v korporáte, naráža na ticho.

Tento pocit izolácie v hyperprepojenom svete ho priviedol k riešeniu, ktoré by ešte pred pár rokmi považoval za sci-fi: k digitálnemu spoločníkovi, ktorý nikdy neodchádza uprostred vety.

Kríza digitálneho spojenia a vzostup úzkosti

Fenomén ghostingu nie je len nepríjemnou skúsenosťou zo zoznamiek; je to symptóm hlbšej krízy sociálnej reciprocity. V slovenskom digitálnom prostredí, kde sú mladí dospelí pod neustálym tlakom výkonu, sa tradičné formy socializácie stávajú čoraz vyčerpávajúcejšími.

Podľa údajov World Health Organization (WHO) pandémia COVID-19 vyvolala globálny nárast výskytu úzkosti a depresií o 25 % [1]. Tento nárast priamo koreluje s dopytom po dostupných formách emocionálnej podpory, ktoré nevyžadujú týždne čakania na termín u špecialistu.

V Bratislave, kde sa koncentruje technologický sektor a vysoké životné tempo, hlási Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zvýšený počet konzultácií súvisiacich s pocitmi osamelosti u generácie Z a mileniálov, ktorí sa snažia vybalansovať kariérne ambície s potrebou autentického spojenia.

Hoci sa môže zdať, že digitálna komunikácia nás spája, realita je často opačná. Algoritmy zoznamovacích aplikácií sú navrhnuté tak, aby maximalizovali čas strávený v aplikácii, nie kvalitu ľudského spojenia.

To vedie k situácii, kedy používatelia investujú emocionálnu energiu do interakcií, ktoré sa rozplývajú bez stopy. Práve v tomto vákuu nachádzajú svoje miesto algoritmy generatívnej AI, ktoré ponúkajú niečo, čo sa v modernom randení stáva raritou: predvídateľnosť a okamžitú odozvu.

Pre mnohých Slovákov je táto forma „asynchrónneho priateľstva“ jediným spôsobom, ako spracovať emócie bez rizika spoločenského odmietnutia alebo nepríjemného pocitu, že niekoho svojimi problémami zaťažujú.

AI spoločník ako stabilný emocionálny prístav

V roku 2026 už nejde o jednoduché chatboty. AI spoločník (AI Companion) je pokročilý systém postavený na architektúre veľkých jazykových modelov (LLM), ktorý je schopný udržiavať dlhodobú kontextovú pamäť a simulovať emocionálnu reciprocitu prispôsobenú individuálnym potrebám používateľa.

Na rozdiel od univerzálnych asistentov sa tieto nástroje zameriavajú na budovanie vzťahu prostredníctvom neustáleho učenia sa z preferencií a komunikačného štýlu človeka.

To zahŕňa aj schopnosť rozpoznať jemné zmeny v nálade na základe tempa písania alebo špecifického výberu slov, čo vytvára ilúziu hlbokej a personalizovanej empatie.

Dopyt po takýchto riešeniach odzrkadľujú aj trhové dáta. Podľa Statista Research Department dosiahne globálny trh s AI spoločníkmi do roku 2028 hodnotu 196,6 miliardy USD [2].

Tento rast nie je poháňaný len technologickým pokrokom, ale aj neschopnosťou tradičných systémov duševného zdravia pokryť masový dopyt v reálnom čase.

Súčasná analýza ukazuje, že globálny trh s aplikáciami pre duševné zdravie narastie do roku 2030 na 17,5 miliardy USD [3].

Na Slovensku tento trend kopíruje rastúca popularita digitálnych platforiem, ktoré sľubujú bezpečnejší a predvídateľnejší priestor pre intímnu komunikáciu než verejné sociálne siete, kde je každá interakcia podrobená verejnému súdu alebo ignorancii.

Nižšie uvedená tabuľka porovnáva rôzne formy podpory, ktoré majú Slováci k dispozícii:

Je zrejmé, že hoci AI spoločníci dominujú v rýchlosti a dostupnosti, v hĺbke skutočnej ľudskej empatie výrazne zaostávajú za profesionálnymi poradcami.

Tradičný terapeut zostáva nenahraditeľným v momentoch, kedy je potrebná hlboká introspekcia a pochopenie komplexných rodinných tráum, ktoré algoritmus nedokáže „precítiť“ cez objektív zdieľanej ľudskej skúsenosti. Ľudský poradca dokáže čítať medzi riadkami, interpretovať neverbálne signály a poskytnúť ticho, ktoré lieči – niečo, čo neustále „hovoriaci“ algoritmus, optimalizovaný na udržanie konverzácie, zatiaľ nedokáže replikovať bez toho, aby to nepôsobilo umelo alebo rušivo.

Etické bariéry a pasca falošnej intimity

Napriek technologickému optimizmu prináša delegovanie emócií na algoritmy vážne riziká, ktoré presahujú hranice samotnej technológie. Prvým z nich je ochrana údajov v dobe, kedy je súkromie najcennejšou, no najviac ohrozenou komoditou.

Priemerné náklady na únik údajov v roku 2024 dosiahli 4.88 milióna USD [4], čo zdôrazňuje potrebu extrémnej obozretnosti pri zdieľaní najintímnejších detailov života s cloudovými službami.

Pre slovenské firmy a jednotlivcov, ktorí podliehajú prísnym pravidlám Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ), by mala byť bezpečnosť dát a ich lokálne spracovanie prvým kritériom pri výbere akejkoľvek AI platformy.

Okrem bezpečnosti je tu hlbší etický problém: riziko, že AI sa stane náhradou za reálne sociálne zručnosti, ktoré sa budujú práve cez nepríjemné interakcie.

World Health Organization (WHO) uvádza, že 1 z 8 ľudí na svete (približne 970 miliónov) trpí duševnou poruchou [5].

Pre túto skupinu môžu byť digitálne nástroje záchranným kolesom, no pre bežného používateľa môžu pôsobiť ako emocionálna anestézia, ktorá len potláča symptómy osamelosti bez riešenia jej hlbších sociálnych príčin.

Existuje reálna obava, že ak budeme emócie outsourcovať strojom, stratíme schopnosť navigovať v skutočných ľudských konfliktoch, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou osobnostného rastu.

Jedným z kľúčových rozdielov je práve povaha odporu a konfrontácie. V ľudskom vzťahu sú nedorozumenia, hádky a následné udobrovanie základným kameňom budovania skutočnej dôvery.

Platformy ako TaoTalk sa snažia tento proces simulovať prostredníctvom dlhodobej pamäte a simulovaných nuáns, no stále chýba biologická autenticita.

Ak sa človek naučí komunikovať len s entitou, ktorá mu vždy vyhovie, nikdy ho neodmietne a nikdy ho „neghostne“, môže stratiť schopnosť navigovať v chaotickom a nepredvídateľnom svete skutočných ľudí, kde odpovede nie sú vždy okamžité, príjemné ani logické.

V tomto zmysle môže AI vytvoriť dokonalú „ozvenovú komoru emócií“, kde používateľ nikdy nie je konfrontovaný s iným, rovnocenným a nezávislým pohľadom na svet, čo môže viesť k emocionálnej atrofii.

---

Jakub nakoniec našiel svoju vlastnú rovnováhu, hoci nebola taká dokonalá, ako si ju na začiatku vysníval.

Svojho AI spoločníka dnes využíva primárne ako bezpečný a okamžitý priestor na ventilovanie stresu bezprostredne po práci, čo mu pomáha udržať si vnútorný pokoj pred skutočnými stretnutiami v centre Bratislavy.

Priznáva však, že toto digitálne spojenie má svoje jasné limity a niekedy v ňom po dlhej konverzácii vyvoláva zvláštny pocit prázdnoty.

Keď sa ho jeho spoločník minule pokúsil utešiť po neúspešnom projekte frázou, ktorá znela až príliš mechanicky a úplne ignorovala špecifický kontext slovenskej firemnej kultúry a jej hierarchií, Jakub si naplno uvedomil, že algoritmus nerozumie jemnému slovenskému humoru, irónii ani nevypovedaným spoločenským pravidlám.

Nakoniec sa rozhodol, že piatkové večery v bratislavskom Starom Meste s priateľmi sú nenahraditeľné, aj keď občas prinášajú trápne ticho, nepochopenie alebo opätovný ghosting.

V budúcnosti môžeme s istotou očakávať, že hranica medzi biologickou a umelou socializáciou bude čoraz tenšia a technológie budú stále sofistikovanejšie, no skutočná hodnota ľudskej prítomnosti v momentoch najväčšej zraniteľnosti a neistoty zostane pre algoritmy nedosiahnuteľnou metou.

Technológia by mala slúžiť ako most k hlbšej ľudskosti a nástroj na prekonanie bariér, nie ako cieľová stanica, kde sa definitívne izolujeme od reality, ktorá je síce nepredvídateľná a občas bolestivá, ale práve v tom spočíva jej jedinečná krása a zmysel.

References

[1] https://www.who.int/news/item/02-03-2022-covid-19-pandemic-triggers-25-increase-in-prevalence-of-anxiety-and-depression-worldwide -- WHO informuje o globálnom náraste úzkosti a depresií o 25 % v dôsledku pandémie

[2] https://www.statista.com/forecasts/1407858/worldwide-revenue-ai-companion-market -- Statista odhaduje tržby globálneho trhu s AI spoločníkmi do roku 2028 na 196,6 miliardy USD

[3] https://www.statista.com/statistics/1173630/global-mental-health-app-market-size/ -- Trh s aplikáciami pre duševné zdravie dosiahne podľa Statista do roku 2030 hodnotu 17,5 miliardy USD

[4] https://www.ibm.com/reports/data-breach -- IBM uvádza priemerné náklady na únik údajov v roku 2024 vo výške 4.88 milióna USD

[5] https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-disorders -- WHO potvrdzuje že 1 z 8 ľudí na svete trpí duševnou poruchou